V závislosti od použitého ílu sa môže meniť aj farba hlinenej omietky. Najčastejšie sa na našom území vyskytuje hnedý odtieť hliny, preto najzákladnejšia farba hrubej omietky je hnedá. Pri jemných omietkach sa používajú hliny rôznych farieb. Najobľúbenejším odtieňom je biela a vanilka. 

Hlinená omietka je tónovateľná práškovými pigmentami ktoré sa dajú navzájom miešať, takže množstvo odtieňov je takmer neobmedzené.

Káždý z podkladov je možné upraviť tak, aby na ňom bolo možné hlinenú omietku použiť.  Jediné, čo sa môže meniť je skladba a hrúbka omietky, pretože na niektoré materiály je možné použiť iba tenkú vrstvu omietok, iné povrchy znesú väčšiu hrúbku a tým dávajú hlinenej omietke lepšiu možnosť pracovať so vzdušnou vlhkosťou. Omietateľné povrchy sú betón, pálené aj nepálené tehly, plynosilikáty ako Ytong alebo Porfix, OSB dosky, CLT panely, sadrokartón, Fermacel, drevovláknité dosky, hlinené panely, slama, a mnoho ďalších.

Častým argumentom niektorých zákazníkov pri zvažovaní výberu vhodnej omietky odradí to, že hlinenú omietku by veľmi chceli mať, ale bývajú  v paneláku. Výber omietky nemá nič spoločné s tým, či sa použije v rodinnom dome, alebo v byte. Hlinená omietka je určená do akéhokoľvek interiéru a vytvára príjemné a rovnako kvalitné prostredie ako v dome, tak aj v byte. Reguluje mikroklímu v ktorej žijeme, pracuje so vzdušnou vlhkosťou a je jedným z povrchov, ktorý je nám najbližšie, tak prečo nezvoliť práve ju?

Stereotyp, že hlinená omietka patrí iba do starých hlinených domov začína byť konečne prekonávaný. Vzhľadom k svojim možnostiam a zdravotným benefitom sa čoraz viac používa práve v novostavbách. Vo svete sú už dokonca hlinené omietky povýšené na prvok, ktorý dokáže vytvoriť nielen nadčastové a udržateľné bývanie, ale získavajú množstvo ocenení za prínosy v interiérovom dizajne.

To, že hlinená omietka je popraskaná je tiež jeden z ďalších mýtov. Mnohí laici dokonca povedia, že samozrejme, keď pracuje, budeš mať takú omietku na všetkých stenách popraskanú…

Dobre urobená hlinená omietka  na stabilný podklad by praskať nemala. Môže sa stať, že pracuje stavba, dom sadá, prípadne má iný statický problém a praskliny budú. Ale rovnako by sa objavili aj na omietke z iného materiálu. Základným pravidlom je, že všetky rôznorodé prechody materiálov v stene sa sieťkujú.  Armovacia sieťka sa používa aj na káble a vodovodné trubky, či kúrenie. Pokiaľ chce mať zákazník/remeselník istotu, že na stavbe praskliny mať nebude, môže použiť sieťku plošne na celé steny. 

Čo však ohľadom prasklín môže byť pri hline iné sú dilatačné špáry. tie sa robia pri každom styku hliny s iným materiálom. Pri iných omietkach sa na stavbách používajú rôzne tmely a silikóny, pri hline to však neplatí. Všetky plochy s drevenými prvkami a sadrokartónovými stropmi je nutné predeliť  tenkou špárou. O tom však viac v článku o rezaní dilatačných špár.

Môže aj nemusí… veľmi dôležité je finálne spracovanie omietky. Pokiaľ sa rozhodnete pre steny, ktoré sú štrukturované, tak by ani bez fixácie piesok zo stien padať nemal.

Pokiaľ sú omietky šúchané špongiou a neoprášia sa v správnom čase od piesku, môže sa stať, že piesok bude časom pomaly opadávať. Čas, na sprášenie omietok je hneď po finálnom špongiovaní, keď je stena ešte vlhká. Akonáhle ste so stenou pri špongiovaní spokojný, nevidíte už žiadne nedokonalosti, stačí zobrať suchú hubku s väčš’ími pórmi a krúživými pohybmi piesok oprášiť z celej steny dole. Pokiaľ  sa tento krok vynechá a stena uschne, už sa Vám prebytočný piesok nepodarí nikdy pekne sprášiť dole.

Nič však nie je stratené, pretože existuje priehľadný fixačný náter a piesok sa dá na stenách zafixovať. Môže byť na báze metylcelulózy alebo kazeínu a je difúzne otvorený. 

Samozrejme. Platí však, že čím svetlejší odtieň a menšie zrno majú, tým sa lepšie opravujú. 

Najjednoduchšie sa opravujú steny , ktoré boli zašúchané špongiou, najkomplikovanejšie sú opravy hladených omietok, kde sa to väčšinou nezaobíde viditeľných zásahov.

Dôležité je mať odloženú omietku z čias aplikácie. Ideál je si odložiť zvyšok omietok z každej miestnosti, nechať vysušiť na slnku, pripadne vnútri a potom s popiskom uložiť do skladu, garáže či pivnice. Takto odložená omietka bude mať totiž úplne rovnaký odtieň ako tá na stene a minimalizuje sa riziko farebných rozdielov po oprave.

Takto usušená omietka sa len znovu zmieša s vodou a aplikuje na stenu.

Hlinená omietka sa hodí všadiaľ tam, kde steny nie sú vystavené kontaktu s vodou a nadmernémú oteru. Napriklad sú veľmi vhodne do kúpeľní, pretože tam dochádza k veľkým výkyvom vlhkosti, ale len na tie steny, kde priamo voda nestrieka. Veľmi vhodné sú do spálni, obývačky, kuchyne, či detskej izby. Treba však počítať s tým, že sú oproti vápenným či vápenno-cementovým omietkam mäkšie a preto ľahšie poškoditeľné. Namáhané miesta je potrebné preto ochrániť (napr. kontakt detských postelí so stenou).

Na miesta, ktoré sú exponované, napr. vstupná chodba, kde sa chodí s taškami a nákupom, schodisko, atď. by som volila buď v omietke tvrdšej, alebo by som najviac namáhané miesta ochránila. Na steny je možné použiť rôzne  obklady, ktoré môžu ladiť s nábytkom a rohy môžu byť zakryté ochrannými prvkami.

Hlinená omietka je obzvlášť vhodná do kúpeľní, kde v dostatočnej hrúbke dokáže veľmi dobre regulovať vlhkosť. Nie je možné ju však použiť na steny, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s vodou. 

Pokiaľ je použitá na väčšej ploche, po použití sprchy, keď sa v miestnosti zvýši vzdušná vlhosť, sa krásne rozvonia.

Áno, je kombinovateľná so všetkými omietkami. Je bežné, že sa s ňou neomietajú úplne celé plochy v domoch. Najčastejšie sa používa v miestnostiach, kde ľudia trávia veľa času, alebo kde sú najväčšie výkyvy vlhkosti. Zvyčajne sa nepoužíva v technických miestnostiach,  šatníkoch, vstupných chodbách,… 

Vzhľadom k tomu, že je hlina mäkšia, doporučuje sa zaoblenie rohov, ktoré môžu byť pri hranatom tvare veľmi náchylné na odbitie. Rádius nemusí byť vôbec veľký, dokonca ani pri moderných inetriéroch nie je rušivým prvkom. Lom svetla je na ňom totiž pre ľudské oko jemnejší a psychologicky menej rušivý a mäkší.

Pokiaľ je však rádius na rohoch problém, často sa používajú drevené ostenia pri oknách, ktoré sú trvácne a aj zjednoduchšia omietkarsku prácu. Pokiaľ sa esteticky prepoja s parapetom, môžu funkčne aj dizajnovo osviežiť priestor ako sedací parapet či veľkorysé miesto pre kvety.

Áno. Kedysi sa hlinená omietka natrierala vápnom. Teraz je na trhu čoraz viac farieb, ktoré sú difúzne otvorené. Najprirodzenejšie sú vápenné farby, ktoré nepotrebujú mať dodatočné pojivá, ale existujú aj farby kazeínové, hlinené a rôzne iné, ktoré vlastnosti omietky veľmi neovplyvnia. 

Zásadnou otázkou pri voľbe natrieť/nenatrieť je požiadavka na vzhľad. Pokiaľ sa steny natrú, vyzerajú úplne rovnako ako bežné vápenné stierky. Pokiaľ však chcete vidieť hĺbku farby a obsah prímesí v omietke, je lepšia voľba omietky nemaľovať  a vybrať finálny odtieň už v omietke.

Na použite v exteriéri ju neodporúčam. Vzhľadom k svojmu zloženiu, ktoré je bez vodeodpudivých prímesí je možné, že po prvom daždi bude preč. Samozrejme, sú spôsoby, ako ju čo najviac ochrániť, ako veľké presahy stechy a vysoký sokel, ale nikde nie je zaručené, že pri silnej prietrži časť z nej neutrpí.