ČASTO KLADENÉ OTÁZKY

Hlinená omietka je omietka zložená z hliny a piesku alebo štrku. Pri hrubých omietkach, kde sa nanáša omietka v hrúbke 1 až 2 cm, je k hline pridávaný štrk 0-4mm. Pri jemných omietkach je s hlinou zmiešaný piesok s veľkosťou zrna do 2 mm. Hrubé hlinené omietky môžu okrem hliny a piesku obsahovať aj sekanú slamu alebo konopné pazderie. Jemné omietky môžu obsahovať krátke vlákna, pre zlepšenie pružnosti.
Nie neobsahuje. Obyčajná hlinená omietka nepotrebuje žiadnu prímes z vyššie spomenutých možností. Namiesto nich preberá v zmesi pojivú schopnosť samotná hlina.
Pri hrubých omietkach sa môže na niektorých miestať stať, že omietka trochu popraská. To však v konečnom dôsledku, pokiaľ sa steny sieťkujú, nevadí. Hrubé omietky sa prekrývajú jemnou omietkou, pri ktorej by mal byť povrch súvislý a bez prasklín. Niekedy sa môže stať, že v kútoch ostení sa objaví mikroprasklina (hrubá ako vlas), ktorá je však takmer neviditeľná.
Samozrejme. Závisí však na druhu praskliny. Pokiaľ je prasklina hrubá a priama, pravdepodobne bude problém niekde v podklade a oprava bude náročnejšia. Pokiaľ ide o malé odreniny, tie sa dajú doplniť znovu rozmočenou omietkou. Dôležité je mať odloženú vysušenú časť omietky, aby ste ju vedeli pri takýchto situáciách použiť. Po aplikácii jemných omietok si odložte trochu omietky (z každej použitej farby) a nechajte ju poriadne vyschnúť. Po vyschnutí stačí omietky v pohároch alebo sáčkoch odložiť, aby ste ich mali pripravené na takéto "krízové" situácie.
Pokiaľ Vám farebnosť omietok vyhovuje, sú zachovalé a chcete si ich len trochu osviežiť, stačí ich vlhkou špongiou krúživými pohybmi "prefilcovať". Ak chete trochu pozmeniť ich odtieň, môžete do vody pridať trochu práškového pigmentu. Stena zostane rovnomerne zamatovo fľakatá s trochu pozmeneným tónom. V prípade, že chcete zmeniť ich farebnosť a omietky sú poškodené, je potrebné ich najskôr opraviť a potom premaľovať, alebo preomietať tenkou vrstvou vrchnej omietky.
Áno. Dôležité je použiť difúzne otvorenú farbu, aby ste si udržali jej vlastnosti. Rovnako je dôležité zvážiť, ako chcete, aby finálny povrch omietky vyzeral. Farba totiž vtečie aj do pórov a omietka stratí na pohľad svoju "hĺbku". Na obrázku je vidieť porovnanie maľovanej a len omietanej steny.
Hlinenú omietku je možné použiť v interiéri takmer všade. Sú ľudia, ktorí inú ako hlinenú omietku v interiéri nepoužijú. Niektorí ju kombinujú s inými omietkami. Vhodná je na miestach, kde trávite veľa času a tam, kde sa produkuje vyššia vlhkosť. Vzhľadom na to, že je mäkšia ako iné omietky, na namáhaných miestach (vstupné haly a schodiská) si niektorí ľudia radšej vymenia hlinenú omietku za vápennú. Pokiaľ ide o šetrenie financií, je možné ju kombinovať s ostatnými druhmi. Napríklad v technickej miestnosti alebo šatníku,...
Hlinená omietka sa používa najmä v interiéri, kde nie sú nežiaduce poveternostné podmienky. Preto nie je dôvod na to, aby sa zvetrávala.
Z dobre urobenej hlinenej omietky by sa piesok droliť nemal. Závisí to od zmesi aj od remeselníka. Dobrý remeselník vie omietku od piesku "sprášiť" v správnom čase a potom by už piesok padať nemal. Pokiaľ sa to však nestane, nič nie je statené. Môžete použiť priehľadný fixačný náter (kazeín alebo metylcelulózu), ktorý zvyšné zrná na stenu prilepí. Tieto nátery sú paropriepustné a neovplyvnia vlastnosti omietky.
Veľa ľudí si myslí, že omietky musia byť hnedé. Nie je to však pravda. Z lokálnej hliny si síce pravdepodobne namiešate hnedý odtieň, ale na trhu je dostatok iných farebných odtieňov hlinenej omietky. Hlavným farbivom omietky je hlina. Existuje jej však veľa druhov a tým aj jej farieb. Kombináciou bielej hliny a bieleho piesku vznikne biela hlinená omietka. Kombináciou omietky s práškovým pigmentom sú farebné možnosti takmer neobmedzené.    
Áno. Kúpeľňa je vhodným miestom, pretože v nej dochádza naozaj k veľkým výkyvom vlhkosti vzduchu. Dôležité však je použiť ju iba na miestach, kde nedochádza k priamemu kontaktu s vodou.
Hlinené omietky sa môžu aplikovať takmer na všetky povrchy, ktoré si pre ne vopred pripravíme. Každý podklad vyžaduje inú prípravu (viď. aplikačné listy v sekcii "na stiahnutie") Je možné ich aplikovať na tehlu pálenú aj nepálenú, Ytong, Porfix, slamu, drevo, betón, sadrokartón,...
Pravdepodobne nie. Plesne v domoch a bytoch vzikajú najmä na miestach, kde sú tzv. tepelné mosty. Hlinená omietka síce dokáže pracovať s vlhkosťou, ale nedokáže ju eliminovať. To znamená, že po čase by Vám na mieste, kde Vám plesnivie stará omietka, plesnivela aj omietka z hliny.
Áno, samozrejme. Dôležité je myslieť na to, že najlepšie sa rôzne omietky spájajú v kúte. Na oblej špalete by mohol vzniknúť nie pekný prechod. Rovnako je možné kombinovať aj rôzne farby hlinených omietok medzi sebou.
Pri vhodnom výbere farby a spracovaní určite áno. Dokonca Vám môže pomôcť urobiť jedinečný štýl interiéru.
Áno aj nie. Závisí to od zručností remeselníka a hlavne na dohode. Tým, že sa omietka nanáša vo väčšej hrúbke ako iné omietky a pri schnutí sa trochu zmrašťuje, je možné, že na niektorých miestach nebude úplne rovná. Voľným okom to však nie je vidieť. Dôležité je pekné spracovanie jemnej omietky bez"prechodov", ktoré môžu byť omnoho viac rušivejšie ako samotná rovinatosť.
Oblý tvar ostení sa používa najmä z praktického hľadiska, pretože hlinená omietka je mäkšia. Na rohoch by sa preto ľahšie obila. Druhý dôvod je ten, že na väčšine rohových líšt, ktoré sú k dispozícii, hlinená omietka nezrží a po čase odpadne. Rádius však nemusí byť veľký, stačí malé zaoblenie. Pokiaľ však oblý tvar ostení nechcete, môžete na týchto miestach použiť drevo alebo iný materiál.  
Iba v miestach chránených pred dažďom. Práve vďaka tomu, že hlinená omietka je "iba" z hliny a piesku, na daždi by dlho nevydržala. Je síce možné do omietky pridať stabilizátory pre vyššiu odolnosť voči vode, alebo ich ošetriť náterom, ale tak či tak je potom potrebné rátať s opravami v budúcnosti. Pre exteriér je viac vhodné vápno.
V tenkej vrstve áno. Podklad musí byť vytmelený (ako pred maľovaním, okrem brúsenia), napenetrovaný a s naneseným adhéznym mostíkom. Potom je možné aplikovať hlinenú omietku.
Nie neumusia. Hrubé omietky sa nanášajú v relatívne veľkej hrúbke a pomaly schnú. Preto vzniká vhodné prostredie pre vznik plesní. Pokiaľ hrubá omietka obsahuje ešte aj slamené vlákno, riziko plesní je ešte väčšie. Počas schnutia omietok preto platí jedna zásada: vetrať, vetrať, vetrať. Na stavbu je tiež vhodné si na toto obdobie zapožičať priemyselný odvlhčovač a ventilátor. Tie treba umiestniť najmä do maličkých miestností a "hluchých" kútov, kde neprúdi vzduch. Takýmto spôsobom môžete plesniam úplne predísť. Najväčšia chyba je nechať stavbu zatvorenú bez vetrania, prípadne robiť omietky v zime a bez kúrenia, kedy je vysoká vlhkosť vzduchu vonku aj vnútri.
Dóležité je vetranie, aby ste predišli plesniam. V letných mesiacoch nie sú takmer žiadne problémy, na správne podmienky si treba dať pozor najmä v zime. Stavba by mala byť vykurovaná, aby sa s omietkami optimálne robilo a aby dobre schli.
btt